Kto je Boh? BOH JE DOBRÝ! On nie je zlý, On je len dobrý! A stále zmýšľa o nás ľuďoch len dobré veci a chce nám dať len to najlepšie. Prečo? Pretože nás nekompromisne miluje! Dôkaz toho je, že Svätý Boh bol ochotný prísť z lásky tu na zem a zaplatiť potupnou smrťou za naše hriechy!

Prečo nás tak miluje? Lebo On nás stvoril! Boh stvoril všetko, nebesia aj zem, On je reálnejší a väčší než všetko, čokoľvek, čo môžeme vidieť, počuť, chytiť alebo cítiť. Niektorí ľudia si myslia, že je iba výplod ľudskej fantázie, lebo Ho vraj nikto nikdy nevidel a Jeho existencia sa nedá nijako vedecky dokázať. Biblia je kniha svedkov, ktorí zažili Boha, a takisto aj dnes, v dvadsiatom prvom storočí, existuje viac než milión ľudských príbehov o tom, ako Boh zasiahol do života človeka.

Boh je dosť veľký na to, aby “dovolil niekomu na sebe robiť pokusy”. Celý vesmír, zem, ľudia, aj zvieratá, to, ako sú úžasne stvorené, hovorí, že je tu Stvoriteľ, a to všetko nemohlo vzniknúť náhodou. Boh je Svätý, vznešený, to znamená, že ak by sme Ho videli, nedokázali by sme povedať viac ako Nádherný! Svätý! On je reálny, a tak isto je Verný, a keď niečo zasľúbi, tak to stále naplní. Boh je určite prítomný všade cez svojho Ducha a nič sa pred Ním nedá skryť, ale tak isto nie všade môžeme zažiť Jeho prítomnosť alebo vidieť Jeho slávu, v zmysle, že nezjavoval svoju osobu cez kameň. Jednou z vecí, po ktorej Boh veľmi túži, je byť s nami, aby sme mali s Ním blízky vzťah.

Niektorí ľudia si vymýšľajú bohov alebo boha podľa vlastných predstáv, ale to nie je reálny Boh! Reálny Boh nie je vymyslený! Vymyslený boh nefunguje! Niektorí ľudia si myslia, že Boh je príroda. On nie je príroda. Je síce všadeprítomný, ale je medzi tým rozdiel, asi ako medzi hrnčiarom a hlinenou nádobou! Hrnčiar je akoby Boh stvoriteľ, ktorý vytvoril hlinenú nádobu, ktorou je všetko stvorenie (príroda, ľudia, vesmír…). Boh všemohúci a spravodlivý, ale aj milosrdný a jemný. Myslím, že je nemožné Ho úplne opísať, toto je iba náčrt, aký úžasný je Boh.

Slovo „cirkev“ má v dnešnej dobe veľmi zlú povesť s prekrúteným významom. Cirkev je v prvom rade spoločenstvom veriacich ľudí, ktorí veria v Ježiša Krista ako svojho Pána. V tom spoločenstve sú si všetci rovnocenní, veria Božiemu Slovu – Biblii a podľa toho riadia svoje životy. Členstvo v žiadnej cirkvi nie je „vstupenkou“ do neba. Jediný, kto dáva „vstupenky“ do neba, je Boh a On ich dáva zadarmo. Isté náboženské skupiny ľudí sa snažia privlastniť si, že len ony samé sú vstupenku do neba. To nie je pravda. Nie cirkev je cesta do Neba ale iba Ježiš.

Účel cirkvi nie je viesť ľudí k sebe samej, ale k Bohu. Cirkev, ako spoločenstvo kresťanov, sprevádza veriacich tu na zemi až dokiaľ nepríde Ježiš druhýkrát. Podľa Božieho Slova je cirkev nevyhnutná pre zdravý duchovný rast a naplnenie Božej vôle (Efežanom 4). Často je pripodobnená k „telu“, v ktorom má každý jeden orgán nejakú úlohu, aby si navzájom slúžili a pomáhali v láske. Prirodzene každý orgán, ktorý nie je spojený so zbytkom svojho tela, sa časom zdeformuje a odumrie. Možno to vidieť aj v praxi. Veríme tomu, že pre každého kresťana je dôležité mať nejaké spoločenstvo, aby sa duchovne zdravo vyvíjal.

V podstate pred Bohom je iba jedna (univerzálna) cirkev – ľudia, ktorí patria Ježišovi. Je prirodzené, že vznikajú lokálne zbory, lebo nie je možné, aby sa každú nedeľu schádzali kresťania z celého sveta na jednom mieste. Boh rešpektuje zbory, pokiaľ sú pod jeho vládou (Zj 1,20). My ľudia máme rôzne denominácie (rozdelenia cirkvi) ako Baptisti, Evanjelici, Metodisti, Letniční, Cirkev bratská, Katolíci … kde sú tak isto Božie deti. A hoci sa trošku líšime, stále sa snažíme o naplnenie Božej vôle, a o jednotu medzi všetkými Božími deťmi. Základ máme ten istý, Ježiš Kristus je náš Pán!

VERŠ Z BIBLIE :

A pozorujme sa navzájom tým cieľom, aby sme sa roznecovali k láske a k dobrým skutkom neopúšťajúc svojho zhromaždenia, ako majú niektorí obyčaj, ale napomínajúc sa, a to tým viacej, čím viacej vidíte, že sa blíži ten deň.

(Židom 10, 24-25)

Kto je kresťan? Niektorí ľudia sú od narodenia vedení k Bohu, aby v neho verili, ale každý jeden človek sa musí v istom bode svojho života rozhodnúť, či odovzdá svoj život Bohu, alebo nie. Či sa rozhodne, aby bol v jeho/jej živote Pánom Ježiš alebo hriech. Samotná viera bez skutkov je mŕtva, tak aj kresťanstvo bez skutkov je mŕtve kresťanstvo. Biblia hovorí, že taká viera nikoho nezachráni. Skutky sú prirodzeným produktom toho, že sme prijali Krista za svojho Pána.

Pravý kresťan nie je niekto, kto praktizuje nejaké povrchné náboženské úkony, či už krst, alebo pravidelne navštevuje bohoslužbu, ale ten, ktorý svojím srdcom (vnútrom, duchom) miluje Boha a chce mu slúžiť a naplniť jeho vôľu. Ježiš povedal:

 „Keď vy zostanete v mojom slove, v pravde ste mojimi učeníkmi.“ (Ján 8,32) Praví učeníci zachovávajú Jeho slová, nie len náboženskú kultúru. Byť ešte kresťanom neznamená byť dokonalým, ale byť v procese premieňania sa viac na Kristov dokonalý charakter. Charakteristickým znakom kresťanov by mala byť láska a obetavosť za druhého. Sme povolaní, aby sme si navzájom niesli “bremená” – pomáhali si. Ježiš zdôraznil, že podľa toho nás majú poznať, že sme jeho učeníci, že máme medzi sebou Lásku.

Verš z Biblie:

Vtedy povedal Ježiš Židom, ktorí mu uverili: Keď vy zostanete v mojom slove, v pravde ste mojimi učeníkmi a poznáte pravdu, a pravda vás vyslobodí.

(Ján 8, 31-23)

VIDEO:

KTO JE KRESŤAN?

Hriech v svojej konečnej podstate predstavuje vybočenie z Božej cesty. Je to skutok proti Bohu, ktorý nás od Neho oddeľuje a robí nás pred Ním vinnými.

Známe sú hriechy ako neposlušnosť voči Bohu, manželská nevera, smilstvo (sex mimo manželstva), pornografia, krádež, klamstvo, podvod, okultizmus, nenávisť, neodpustenie, alkoholizmus, neúcta k rodičom, rúhavé a ponižujúce slová… Boh bezpodmienečne miluje všetkých ľudí, ale hriech mu je odporný. Miluje hriešnika, ale nenávidí hriech. Miluje osobu, ale nenávidí zlý skutok. Biblia hovorí o hriechu, že všetci sme zhrešili, a pokuta alebo odplata za hriech je smrť a večné odsúdenie. Všetci sme nespravodliví pred Bohom a vinní. Je jedno, či si malý alebo veľký hriešnik, si jednoducho hriešny. Najhorší z hriechov je neprijatie alebo odmietnutie Boha skrze Ježiša Krista. V konečnom dôsledku tak, ako ničí náš vzťah s Bohom, tak aj iných ľudí a nás samých.

Ježiš povedal: “A to je ten súd, že svetlo prišlo na svet, ale ľudia viacej milovali tmu ako svetlo, lebo ich skutky boli zlé.“ Problém nie je až tak samotný problém hriechu, ako ľudské srdce, ktoré je vo vzbure a pýche a odmieta sa zmeniť a radšej si vybralo hriech – tmu, miesto spravodlivosti – svetla. Avšak jasné a veľké svetlo nádeje tu svieti, a to je obrátiť sa späť k Bohu skrze Pána Ježiša Krista, ktorý jediný zaplatil dostatočne za naše hriechy a ako jediný nás od nich dokáže dokonale očistiť.

Verš z Biblie :

 Lebo odplatou za hriech je smrť, ale darom Božím z milosti je večný život v Kristu Ježišovi, v našom Pánovi.

(Rimanom 6,23)

Diabol, Satan alebo Otec lži sú mená pre jednu a tú istú zlú duchovnú bytosť, ktorá sa snaží zničiť všetko dobré, čo Boh stvoril, a skaziť to. Prečo ho ale Boh nezastaví? On ho už porazil, a to tým, že Ježiš zomrel na kríži a prelial svoju krv. Tak tam nebol porazený Ježiš, ale Diabol. Lebo tam stratil moc a pravo (právo a moc na nás má kvôli hriechu a tým, že Ježiš zomrel za nás, tak nám môžu byť odpustené hriechy). Odvtedy Boh zastavuje krok za krokom jeho pôsobenie až do úplného zastavenia a zničenia v pekle.

Peklo nebolo stvorene pre ľudí, ale pre diabla. (Matúš 25,41) Ak tam nejaký človek ide, tak preto, že sa rozhodol ísť tam a nie preto, že by to Boh chcel. Lucifer bol pôvodne dobrý, ale potom sa postavil proti Bohu a Boh ho zvrhol z Neba. Jeho mená charakterizujú jeho momentálne pôsobenie. Diabol znamená Ohovárač, Žalobca, ten, ktorý ohovára a štve ľudí proti sebe navzájom, ale tak isto aj proti Bohu. Satan znamená protivník Boží alebo protivník Božieho ľudu, ktorý sa snaží zničiť Božie dielo, či už ľudí, alebo celé stvorenie, ale hlavne sa snaží oklamať a zastaviť každého kresťana v nasledovaní Krista. Tí sú pre neho nebezpečnejší, preto sa rôznymi trikmi bude snažiť ich zastaviť, oklamať a zviesť od nasledovania Krista.

Evanjelium hovorí o tom, že Ježiš porazil Diabla a zobral mu právo na nás ľudí, ktoré mal kvôli hriechu. Kresťania majú nad ním autoritu. Biblia píše, že náš boj nie je proti ľudom ako takým, ale proti mociam toho zlého. (Efežanom 6,12) Ďalšie meno je Otec lži. On je ten, ktorý sa snaží prekrúcať Božie cesty a pravdu o Bohu.

Verš z Biblie:

Buďte triezvi a bdejte, lebo váš protivník, diabol, obchádza ako revúci lev a hľadá, koho by zožral, ktorému sa postavte na odpor, pevní vo viere, vediac, že vaše bratstvo inde po svete znáša tie isté utrpenia.

(1. Petrov list 5, 8-9)

Článok: 7 bodov ako byť vyslobodený z moci démonov

Evanjelium sa skladá z dvoch gréckych slov eu – dobrý, radostný a angelion – správa. Evanjelium znamená v preklade DOBRÁ SPRÁVA. Ohlasuje, že pokuta za naše hriechy bola zaplatená, Ježiš zvíťazil na kríži a dokázal to tým, že vstal z mŕtvych! Nemusíme už byť odsúdení za naše hriechy!

Putá, ktoré nás zväzovali, môžu byť roztrhnuté. Už viacej nemusíme žiť v strachu a vinní pred Bohom za naše hriechy. Cenou za hriech je smrť, teda odsúdenie do pekla!

BOH NÁS TAK VEĽMI MILOVAL, ŽE DAL SVOJHO JEDNORODENÉHO SYNA (JEŽIŠA), ABY NEZAHYNUL NIK, KTO V NEHO VERÍ, ALE MAL VEČNÝ ŽIVOT.

(Ján 3,16)

Boh z lásky k nám poslal svojho Syna, pretože nás miloval. On zaplatil do poslednej kvapky svojej krvi na kríži za nás, aby sme my nemuseli byť odsúdení, ale ospravedlnení. To je super správa! Náš nezaplatiteľný dlh bol zaplatený samým Bohom. To všetko preto, aby sme nemuseli isť do pekla, ale do neba k Bohu! Evanjelium neznamená “uver, lebo inak pôjdeš do pekla,” ale obráť sa a uver, lebo tam smeruješ! Obeť Ježiša Krista nebola obyčajná obeť. On jediný bez hriechu, dokonalý, nikto iný nemohol zaplatiť túto cenu za nás, lebo my všetci sme zhrešili.

Hoci aj on bol pokúšaný, On jediný nezhrešil a zomrel, aby nás očistil od každého hriechu, neprávosti a prestúpenia. Pretože On sám bol bez hriechu, mohol poraziť smrť a diabla a deklaroval tak, že bol vzkriesený z mŕtvych a že ho ani hrob, ani kameň, ani chrámoví vojaci nedokázali zastaviť.

Verš z Biblie :

Za svedkov volám dnes proti vám nebesia i zem, že som ti predložil život i smrť, požehnanie i kliatbu. A vyvolíš si život, aby si žil ty i tvoje potomstvo, aby si miloval Pána, svojho Boha, aby si počúval na jeho hlas a aby si sa ho držal, lebo on je tvojím životom a dĺžkou tvojich dní, aby si býval na pôde, o ktorej prisahal Pán tvojim otcom, Abrahámovi, Izákovi a Jakobovi, povediac, že im ju dá. 

( Mojžišova 5,19-20)

Vzťah s Bohom? Začiatkom je zmierenie sa s Ním (spasenie/obrátenie). Život s Bohom nie je o tom, čo musíš a nesmieš a o chladných príkazoch a zákazoch, ale o tom Ho spoznať a dovoliť Mu, aby naplnil a premenil tvoj život skrze Ducha Svätého. Príkazy určite môžu byť dobré, asi tak ako zábradlie na balkóne. Jeho úloha nie je nás obmedzovať, ale chrániť od pádu z výšky.

Ďalšou kľúčovou vecou pre budovanie skutočného vzťahu s Bohom je modlitba, Biblia, spoločenstvo (Cirkev) a Duch Svätý.

Pravý život s Bohom určite nie je nudným, ale je plný Božieho dobrodružstva, pokoja, lásky a všetkého, čo človek potrebuje. On je pravou náplňou a zmyslom našej existencie. Ak niekto tvrdí, že život s Bohom je nudný, tak v živote neodovzdal svoj celý život Bohu. Boh je autor života. On stvoril východ slnka, aj západ a miliardy galaxií. On dokáže dať určite oveľa viac než hriech alebo diabol, ktorého zvrhol z Neba pre vzburu. Boh sám nás stvoril a najlepšie nám rozumie. Pre Neho a Ním sme boli stvorení.

Žiaľ, odkedy človek hreší, stratil vzťah s Ním a ostalo v človeku len prázdno po Bohu. To je aj dôvodom, prečo vznikli rôzne náboženstvá a sekty, lebo ľudia sa ten priestor snažili niečím zaplniť. Tak hľadajú náhradu, ale vďaka Ježišovi Kristovi ten vzťah môže byť obnovený a naše vnútro môže byť naplnené Ním samým.

Verš z Biblie :

Ježiš odpovedal a riekol mu: Keď ma niekto miluje, ten bude ostríhať moje slovo, a môj Otec ho bude milovať, a prídeme k nemu a urobíme si u neho príbytok.

(Ev. Jána 14:23)

Často sa hovorí, že kresťanstvo nie je náboženstvo, ale osobný vzťah s Bohom. Čo to ale znemená? Pre veľa ľudí je kresťanstvo len ďalší náboženský systém vyznaní, zvykov, rituálov, naučených modlitieb, príkazov a zákazov, čo sa musí a čo sa nesmie robiť… Principiálne kresťanstvo nie je také isté, ako iné náboženstvá, len iná “zbožná” forma. Pravé biblické kresťanstvo určite nie je takéto.

Kresťanstvo je o osobnom vzťahu s Kristom. Čo to ale znamená? Tak, ako Adam (prvý človek), Abrahám, Mojžiš, Dávid, Daniel alebo Ježiš mali osobný kontakt a komunikáciu s Bohom cez Ducha Svätého, rovnako môžme aj my mať takýto osobný, priamy (skrze Krista) vzťah s Bohom, cez Ducha Svätého. Preto aj Ježiš zasľúbil Radcu, Tešiteľa, že hoci On odíde, ale nám pošle Ducha Svätého. Pomocou Neho môžme mať taký reálny a kvalitný osobný vzťah s Bohom, ako tí veľkí proroci. Preto potrebujeme aj my byť zameraní na Ducha Svätého a Jeho prácu a prítomnosť.

VIDEO: Nie je to o tom čo musíš a nesmieš.

Veľa ľudí dnes verí klamstvu, že všetko je relatívne a jedna všeobecná pravda neexistuje. Každý môže mať svoju vlastnú pravdu, vlastné náboženstvo, vlastný názor… Pilát sa opýtal Ježiša: „Čo je pravda?“ (Jn 18:38). Táto Pilátova otázka dokonale ukazuje, že ľudia nepoznajú pravdu. Otázkou je, prečo svet nepozná pravdu? V prvej knihe Biblie sa píše, že had (satan) oklamal Evu. Opýtal sa jej: „Či naozaj Boh povedal…?“ Diabol od začiatku spochybňuje Slovo Božie a dokonca aj Božiu existenciu. Pri tom všetkom nie je ateista, že by nevedel o Božej existencii, on si jej je veľmi dobre vedomý. Ježiš na otázku o pravde dáva odpoveď: „Tvoje (Božie) slovo je pravda“ (Jn 17:17). Jeho slovo je pravda, skutočnosť, realita, „tak ako to je“. Ak chce niekto spoznať pravdu, potrebuje začať čítať Bibliu. V Biblii je asi 4 000 krát napísané: „Tak hovorí Hospodin“, „A stalo sa slovo Božie ku mne povediac”, „Ježiš povedal“ alebo „Svätý Duch povedal”…

BIBLIA je Božie Slovo a Božie slovo je pravda. Verím tomu, že odpovede na každú životnú situáciu, alebo otázky ohľadom Boha potrebujeme hľadať v prvom rade v Biblii. Každý kresťan sa drží Božieho slova. Ježiš povedal: „Ten, kto je z Boha, počúva slová Božie“ (Jn 8:46). Lebo to je to, čo charakterizuje každé Božie dieťa, že sa snaží žiť, aj žije, podľa Božieho slova. Teda pravda je v Biblii.

Verš z Biblie :

Vtedy povedal Ježiš Židom, ktorí mu uverili: Keď vy zostanete v mojom slove, vpravde ste mojimi učeníkmi a poznáte pravdu, a pravda vás vyslobodí.

(Jan 7, 31-32)

Dodatok: Čiastočné poznanie

Lebo z čiastky poznávame a z čiastky prorokujeme, ale keď príde dokonale, čiastočné sa pominie. (1Kor 13,9-10)

Jediný, kto má na svete patent na Pravdu je sám Boh. Je to dokonca aj jedno z Jeho mien. Čo to ale znamená? Keďže On sám je nad časom, prebýva vo večnosti a je nad všetkým, aj nad celým vesmírom, dokáže zo svojej večnej perspektívy povedať, čo je PRAVDA / KONEČNÁ REALITA. My všetci ľudia čiastočne poznávame. Poznanie pravdy každého človeka, kým je na zemi, je obmedzené. Dokonalé poznanie príde až keď uzrieme Boha tvárou v tvár (viď 1. Kor 13).

My, ako ľudské bytosti, z časti vidíme alebo poznávame tú VEČNÚ A NEMENNÚ PRAVDU / KONEČNÚ REALITU. Príklad, tento obrázok, bez ohľadu na to, že z rôznych perspektív máme PRAVDU (kocka, kruh), KONEČNOU PRAVDOU ostáva, že je to valec. Teda pravda existuje a my ju z časti môžme spoznávať. Aj preto (Boh) Otec poslal Ježiša na svet…

Ježiš sám o sebe prehlásil, že On je pravda, nielen že má pravdu, alebo že je pravdivý, ale že On sám je pravda. Buď bol blázon, alebo klamár, alebo sám Boh. Na blázna hovoril veľmi múdro, na klamára bol veľmi vysokých morálnych hodnôt…

…aby boli potešené ich srdcia, spojených v jedno v láske, a to cieľom všetkého bohatstva plnosti rozumu, cieľom pravého poznania tajomstva Boha a Otca a Krista, v ktorom sú skryté všetky poklady múdrosti a známosti. Ale to hovorím, aby vás nikto neoklamal falošnými dôvodmi, pravde podobnou rečou. (Kol 2,2-4)

Ježiš sám a Jeho slovo sú tou večnou perspektívou, vďaka ktorej uvidíme, že to nie je “štvorec” alebo “kruh”, ale “valec”. Preto Písmo hovorí, že On sám je zdrojom každej skutočnej múdrosti.

Slovo Biblia pochádza z gréckeho slova, ktorého význam je „knihy“ alebo „spisy“. Biblia je súborom rozličných kníh z rôznych historických období. Tie knihy napísali viacerí Boží služobníci, od prorokov, rybárov, kňazov, kráľov až apoštolov, ktorí písali pod vedením Ducha Svätého – teda nie z vlastného popudu, ale z Božieho. Preto teda jej autorom je Boh, ktorý si používa ľudí. Biblia zachytáva a sústreďuje sa na Božie konanie, Božie výroky, život jeho ľudu … ale aj celé spektrum rôznych životných príbehov.

Biblia nie je obyčajná kniha alebo len jedna z mnohých. Biblia je Božie zjavenie, odkrytie alebo ukázanie sa Boha. Kedykoľvek, keď otvárame Bibliu, vstupujeme do komunikácie s Bohom. Z jej stránok sa k nám vo svojom nekonečnom záujme prihovára Boh. On sa od nepamäti zjavoval rozličnými spôsobmi, až sa napokon zjavil skrze svojho Syna Pána Ježiša (Židom 1,1). Keď čítame Bibliu, znamená to nielen vstupovať do dávno zapísaných udalostí, ale otvárať sa pre to, aby k nám Boh hovoril skrze jeho Slovo. Jedna z vynikajúcich rád je, keď ideš čítať Bibliu, modli sa, aby k tebe Boh hovoril cez ňu a on bude. To spôsobí, že Duch Svätý, ktorý viedol ľudí, aby ju napísali, ti bude aktualizovať (konkrétne hovoriť) do tvojich životných situácií. To ju robí aktuálnou a živou knihou pre každého, Slovo z neba pre tvoj osobný život, pre akúkoľvek vekovú, rasovú alebo kultúrnu skupinu ľudí.

Boh túži s nami komunikovať. Biblia je tak isto meradlo kresťanského života a viery, čo je správne alebo nesprávne. Lebo niekedy ľudia máme tendenciu si vymýšľať Boha, alebo ho prekrúcať podľa svojich vlastných predstav. Boh nám ju dal, aby sme mali niečo stabilné, o čo môžeme oprieť našu vieru a životy.

Keď bol Ježiš na púšti pokúšaný diablom, stále sa obránil tým že citoval verše napísané v Biblii. Pri tom ich nevytrhoval z kontextu, kde boli napísané. To bol dôvod, prečo nebol oklamaný a zvedený, lebo poznal Písmo a vedel ho v danej situácii použiť. Ak sám Ježiš svoj život staval na Božom slove, tak o čo skôr by to mali robiť aj jeho učeníci. Ak On, Boží syn, to potreboval, aby sa tým chránil pred pokušením, tak o čo skôr aj my. Biblia je jedným zo spôsobov, cez ktorý s nami Boh túži komunikovať. Ďalším je modlitba.

Verš z Biblie :

…vediac najprv to, že niktoré proroctvo Písma nedeje sa z vlastného rozlúštenia budúcnosti. Lebo nikdy nebolo proroctvo vynesené vôľou človeka, ale Svätým Duchom súc nesení hovorili svätí Boží ľudia.

(2.list Petrov 1, 20-21)

Viac v článku : Ako čítať Bibliu a neskončiť v blude

Modlitba nie je trest alebo povinnosť, ktorú je potrebné vykonať aspoň raz za deň, či už pred spaním alebo pred jedlom. Zmysluplná modlitba nie je ani naučená poetická básnička, ktorú len mechanicky odrecitujeme Bohu, len tak bez srdca zo zvyku. Po tom Boh netúži. On túži po našom srdci. Po celom srdci. Modlitba je rozhovor dieťaťa s jeho Otcom. Zároveň je rozhovorom sluhu s jeho Pánom.

Boh je aj dobrý Otec, ale aj náš Spasiteľ a Pán. To znamená, že k Bohu máme pristupovať v modlitbe s veľkou úctou, ale aj dôverou, že nás prijíma a chce nám pomôcť napriek našim chybám. Modliť sa k Nemu je výsada, že môžeme hovoriť s Bohom, ktorý stvoril Nebesia aj Zem, to nie je hocičo. Modliť sa k Bohu môže každý, nie je to iba pre nejakých „vyvolených“.

Ak však človek zhrešil, mal by svoju modlitbu začať prosbou o odpustenie. Ďalej by sa mal odvrátiť od svojho hriechu. Boh túži, aby sme s Ním mohli rozprávali zo srdca, vlastnými slovami, úprimne, ale aj s úctou. Keď sa človek modlí, môže sa modliť rôznymi spôsobmi. Napríklad prímluvnou modlitbou, v ktorej Boha o niečo prosí alebo ďakovnou modlitbou a chválou, v ktorej mu ďakuje a uctieva Ho.

To, čo nás robí hodných sa modliť k Bohu, je obeť Ježiša Krista. Vďaka nej môžeme predstupovať pred Boha svätí, bez chyby a bezúhonní (Kol 1,22). Cez modlitbu môže mať človek priamy kontakt s Bohom a rasť vo vzťahu s Ním. Boh viac ako dary, alebo obete si váži poslušnosť. Lebo poslušnosť ho cti.

BIBLIA VERŠ :

Vy sa teda modlite takto: Náš Otče, ktorý si v nebesiach, nech sa posvätí tvoje meno! Nech príde tvoje kráľovstvo! Nech sa stane tvoja vôľa ako v nebi, tak aj na zemi! Daj nám dnes náš každodenný chlieb a odpusť nám naše viny, ako aj my odpúšťame svojim vinníkom, a neuveď nás v pokušenie, ale nás zbav zlého, lebo Tvoje je kráľovstvo i moc i sláva na veky. Amen

(Ev. Matúš 6,9-13)

(p.s. táto modlitba je príkladná nie vzor, ktorý treba dookola opakovať)

12. rád ako sa efektívne modliť a zažívať Božiu prítomnosť

Spasenie je vlastne obnovenie alebo zachránenie toho, čo hriech zničil. Ježiš prišiel obnoviť čo človek svojím hriechom zničil, či už jeho samého alebo vzťah s Nebeským Otcom, alebo s inými ľuďmi.

Je podstatný rozdiel či iba vieš o tom, že Ježiš zomrel za tvoje hriechy alebo ho aj prijímaš do svojho srdca a dovolíš mu aby očistil a premenil tvoj život. Je to podobné tomu, ako keď len viem o tom, že vynikajúce jedlo je na stole, a jedením toho jedla! Niektorí ľudia sú veľmi hladní a vedia, že na stole je fantastické jedlo, ale ani sa ho nedotknú. Tak to môže byť aj s nami.

Môžeme byť trápení vedomím našich hriechov a racionálne vedieť všetko, čo pre nás Ježiš na kríži urobil, ale predsa si to ešte nemusíme zobrať. To odpustenie, tú milosť, ten pokoj a radosť, zo zmierenia sa s Pánom celého vesmíru, ktoré niektorí tak dlho hľadajú a nevedia nájsť. Spôsob, akým je Ho možné prijať, je úplné jednoduchý. Vierou!

Písmo hovorí, že ten, kto ústami vyzná (prehlási) Ježiša za svojho Pána a vo svojom srdci verí, že ho Boh vzkriesil z mŕtvych, bude spasený. (Rim 10:11)

Po prvé, je potrebné veriť v Ježiša! Je Božím synom, ktorý zomrel za všetky naše hriechy a vstal z mŕtvych. Iba tento Ježiš je cestou a dokáže nás zmieriť s Bohom tým, že v Neho veríme a úprimne Ho prosíme o odpustenie hriechov. V tom momente Boh na nás začne pozerať skrze Ježišovu dokonalosť! Už nevidí naše chyby a hriechy, ale Ježiša.

Druhý krok je skutok viery. Teda prvý krok je prehlásiť Ježiša za Pána vo svojom živote, toho vzkrieseného z mŕtvych a úprimne ľutovať svoje hriechy, a poprosiť Ho o odpustenie. A druhý krok je zmeniť svoje správanie, odvrátiť sa od hriešnych a zlých skutkov a namiesto nich začať robiť dobré, modliť sa, študovať Bibliu… To je prirodzený dôsledok toho, že si uveril Pravde vo svojom srdci a rozhodol sa odovzdať svoj život Ježišovi Kristovi. Nejedná sa tu iba o nejakú povrchnú zmenu v správaní, ale ide tu o premenenie srdca a vnútra človeka. Táto premena vnútra človeka nie je možná bez Boha a bez toho aby sme mu ju dovolili.

Boh nemá len moc nám odpustiť hriech, ale aj nás oslobodiť z moci a poviazania hriechom tak, aby sme tie hriechy nemuseli vykonávať. Je to dar, ktorý od Neho dostávame, a to z Jeho lásky. Zmena spôsobu života je stálym výsledkom, ktorým sa potvrdí, že nehrešíme preto, aby sme boli spasení, ale preto, že už sme spasení.